Kriminológia

Kriminológia je veda, ktorá skúma kriminalitu ako sociálny jav. Zaoberá sa zisťovaním príčin kriminality, skúma možnosti ako možno kriminalite predchádzať a rieši otázky typovania obetí trestných činov. Tvorí usporiadaný celok empirických poznatkov o zločine, zločincovi, kontrole zločinného správania, trestaní zločinného správania a prevencie kriminality. Kriminológia využíva poznatky viacerých vedných disciplín, najmä práva, sociológie, psychológie a psychiatrie.

Kriminológiu môžeme charakterizovať ako vedu, ktorá sa zaoberá charakterizovaním toho čo je zákon, príčinami jeho porušovania a reakciou spoločnosti na toto porušovanie. Ako by sa mnohým mohlo na prvý pohľad zdať, kriminológia sa nezaoberá len zločinom, ale aj otázkou, ako sú tvorené zákony. Osoba, ktorá strávi dlhé roky vo väzení ešte nemusí byť zločinec aj v našom ponímaní. Napríklad politickí väzni bojujúci proti totalitným režimom sú za zločincov považovaní len týmito alebo podobnými totalitnými režimami. Z nášho pohľadu sú to často bojovníci za ľudské práva.

Z tohto dôvodu sa kriminológia zaoberá vývojom kriminality (kriminogenéza) a s tým súvisiacim vývinom právnych systémov, ďalej náukou o vývine trestov a ich účinkom na potrestaných (penológia). Ďalšou časťou kriminológie je náuka o správaní obetí (viktimológia) a samostatnú časť tvorí náuka o tom ako kriminalite predchádzať (prevencia kriminality).

Z vyššie uvedeného textu je zrejme, že kriminológia je empirická veda, t.j. veda, ktorá sa opiera o empíriu – skúsenosť. Z tohto dôvodu využíva empirické metódy ako sú napr. štatistická, typologická, kauzálna, experimentálna, induktívna, sociologická, psychologická a psychiatrická metóda. Využíva pri tom interdisciplinárny prístup, t.j. kombináciu napr. policajných štatistik trestnej činnosti, štatistík od orgánov súdnej moci, či výkonu trestu, štúdie a rozbor jednotlivých trestných prípadov, sociologické a psychologické štúdie a prieskumy a pod., s cieľom nájsť moderné a efektívne nástroje na potlačenie a predchádzanie kriminality.